Ako sa snežný muž Yeti dostal na Štúrove námestie v Trenčíne.
Možno viete, možno neviete, ale moje dve predošlé knihy o školákovi Adamovi sú na svete aj ako audioknihy. Nahrala ich Levočská knižnica pre nevidiacich. Nevidiaci nemôžu čítať, preto sa knihy nahovorili a nahrali, aby ich mohli počúvať. Moja manželka zatelefonovala do Levočskej knižnice a nedôverčivej pani dlho vysvetľovala, že jej manžel je autor knihy a chcel by tie nahrávky. Presvedčila ju a pani nám ich poslala.
Audiokniha Adam a tajomstvo orloja ma trocha sklamala. Bola nahovorená monotónnym hlasom, ktorý poslucháča spoľahlivo uspí po vypočutí druhej strany. Kniha Adam a krvavá grófka bola nahovorená lepšie. Ja som mal práve vtedy rozpísanú knihu o snežnom mužovi. Napadlo mi, že pre potreby Levočskej knižnice by som ju mohol nahovoriť ja! Však som herec, ktorý hral vo dvoch filmoch! Aj v čachtickom kulturáku som niečo odohral!
Premýšľal som, ako na to. Nie som žiadny profík, na nahrávanie mám len telefón. Ale bude sa deťom môj hlas páčiť? Napokon som to skúsil. Ak to nepôjde, vykašlem sa na to. Vytiahol som telefón, pripravil text a pustil sa do práce. Prečítať bez chyby kapitolu, ktorá má tisíc slov, nebolo vôbec jednoduché. Vždy som nahral niekoľko verzií a potom som vybral najlepšiu. Po troch dňoch som mal nahrané tri príbehy. Ale počuli ste niekedy svoj vlastný hlas? Vlastný hlas znie vlastným ušiam vždy hrozne. Aj mne sa zdalo, že nahrávky sú hrozné, ale trápil som sa s nimi tri dni, nemohol som ich len tak vymazať. Potom som dostal nápad.
Moja kamarátka Zuzka občas chodí opatrovať vnúčatá do Popradu. Napísal som jej a mal som šťastie, práve bola pri nich. Sľúbila, že Yetiho dobrodružstvá pustí chalanom ako rozprávku na dobrú noc.
A vtedy sa stal zázrak!
Chalani sa do snežného muža zamilovali. Na druhý deň im Zuzka pustila druhý príbeh a ďalší večer tretí. Potom mi telefonovala.
"Miro, im sa to páči. Chcú, aby som im večer pustila ďalšie Yetiho dobrodružstvo a ja už nič nemám!"
Nedalo sa nič robiť, popoludní som sadol k počítaču a do telefónu som nahovoril ďalšie dobrodružstvo snežného muža. Lenže chalani chceli ďalšie a ďalšie! Nemohol som ich sklamať a tak som každé dopoludnie nahrával, aby decká mali čo počúvať. Spolu jedenásť napínavých a zároveň poučných príbehov z Vysokých Tatier.
Chalani boli nadšení. Najviac sa im páčil napínavý príbeh o pytliakovi.
O pár týždňov neskôr som mal zaujímavý telefonát. Volal mi pán Martin z Čiech. Spolu s partiou kamarátov umiestňujú v mestách "poesiomaty." Poesiomat - po slovensky poeziomat - vyzerá ako veľký periskop z ponorky, ktorý trčí z dlažby námestia. Náhodný okoloidúci si tlačítkom vyberie, čo chce počúvať, poeziomat natiahne kľukou a počúva.
Pán Martin chcel nahrať básne môjho otca. Aj nejaký zaujímavý príbeh z jeho života. Lenže môj otec mal vtedy 90 rokov. Keď skončili s nahrávaním poézie, mal toho dosť. Bol unavený. Príbeh zo života sa nenahral.
Na druhý deň mi pán Martin znova telefonoval.
"Pane Dobiáši, váš táta nenahrál ten poslední příběh. Já tam mám jedno okénko volný. Nevíte, co bych tam mohl dát?"
Samozrejme, že som vedel. Však Yetiho!
Poslal som mu ho a...
A Yetiho príbeh si môžete vypočuť na Štúrovom námestí v Trenčíne. Nezabudnite občas natočiť poeziomat, dobrodružstvo snežného muža je predsa len trocha dlhé ☺