Autorove dobrodružstvá
Miroslav Dobiaš: Dobrodružstvá snežného muža z Vysokých Tatier.
Miroslav Dobiaš má dve dobré vlastnosti: vie vymýšľať bizarné príbehy a nachádzať v minulosti zaujímavé osobnosti či javy. Ich spojením vlastne vznikli aj dva jeho prvé romány. V prvom to bola story okolo stroja času a v druhom tajomstvo Alžbety Báthoryovej. Jeho tretia knižka je poviedková, sústreďuje sa na Vysoké Tatry a môžu sa na nej zabávať čitatelia od 8 do 80 rokov. V podstate aj táto kniha sa sústreďuje na reálne slovenské horstvo a vymyslenú či odkukanú postavičku snežného muža.
Dobiašov Yeti žije v jaskyni pod Gerlachovským štítom „...a je to veľký, chlpatý a škaredý dobrák, ktorý každému pomáha, ale keď natrafí na turistov, ktorí sa v horách nevedia správať, vie sa aj poriadne nahnevať“. Hneď v citovanej úvodnej autorskej charakteristike sa spájajú dve zaujímavosti: spojenie negatívneho prívlastku s pozitívnou postavou - škaredý dobrák ako rozprávková bytosť a výchovný aspekt v súvislosti so správaním turistov v horách. V uvedenej intencii sa vyvíjajú všetky poviedky v knihe.
Často sa stáva, že dobro sa spája nielen s postavou Yetiho, ale aj s inými výzorovo negatívnymi postavami. Napríklad aj čert môže byť dobrý, hlavne ak ho hrá preoblečený Yeti. V podstate všetky texty sú zamerané buď na detské prehrešky, alebo na zlé správanie dospelých. Autor sa však vyhýba priamočiarosti a každému známym poučovaním. Zlé skutky a ich potrestanie či náprava tvoria obsah poviedky. Autor si vyberá typické hriechy detí, napríklad nepočúvnosť, fajčenie v lese, ale aj dospelých, ako je rozhadzovanie odpadkov, pytliactvo, nedodržiavanie zákazov a pod. Je zaujímavé, že v iných dielach pre deti je pedagogizovanie negatívnou črtou, často kritikmi veľmi zaznávanou, tu je to zábava, lebo je zabalené do farebného príbehu.
Yeti má dobré vzťahy aj s tatranskými zvieratkami. Hlavne s medveďom Medom, svišťom Pištom a s kamzíkom Kazom. Všimnite si vtipné mená. Vtipnosť a humor sú Dobiašovou silnou stránkou. Najlepším príkladom je opis správania sa snežnej ženy, kopírujúce človeka. Aj ona si maľuje ústa malinami, obočie si zvýrazňuje popolom z ohniska po Američanoch, češe sa hrebeňom po Francúzke a keď zmokne a pozrie sa do jazera, vyriekne každému známu vetu: „Som hrozná, nedívaj sa na mňa!“ Autor čitateľa baví napodobňovaním žien a zároveň nepriamo poukazuje na negatívne správanie turistov.
Autor upozorňuje aj na drzé chovanie dnešných detí. Keď dvaja chlapci nechajú ohorky z cigariet v lese a učiteľka by im najradšej dala po zadku, jeden z nich, zvaný Johny, sa hneď ohradí: „Učitelia žiakov nesmú biť!“ Chlapcov napokon vyťahá za uši správca chaty, čím sa zdôrazní správny pedagogický zákrok. Podobných pozorovaní je v knihe viac.
Čitateľov–rodičov by v závere mali zaujať originálne spracované pravidlá správania sa v lese. Ak budú dodržané, Yeti ich bude mať rád. A ak to nestačí, autor pridáva vysvetlivky dôležitých, ilustračne opatrených predstaviteľov flóry a fauny vo Vysokých Tatrách.
Okrem zaujímavého a výmyselníckeho obsahu kniha na seba upozorní vtipnou ilustráciou vystupujúcich postáv na obálke knihy. Autorkou ilustrácií je dcéra Miroslava a keďže M. Dobiaš si knihu vydal sám, možno ju pokladať za rodinné dielo.
Kniha Miroslava Dobiaša Dobrodružstvá snežného muža z Vysokých Tatier svedčí o znalosti detskej psychiky a estetickým cítením. O prírode rozpráva s láskou, o ľuďoch často s iróniou. Príznačný je jeho rozprávačský talent a zmysel pre humor. To všetko dohromady tvorí dobrú knihu pre deti aj ich rodičov.
Marta Žilková
